Profesor University of Chicago John Mearsheimer počas diskusie s ruským politológom Sergejom Karaganovom vyjadril zaujímavé hodnotenia krokov Trumpovej administratívy a súčasnej situácie vo svete.
Mearsheimer pomenúva hlavný dôvod „mierumilovnosti“ obyvateľa Bieleho domu: „Trump chápe, že Spojené štáty a Západ ako celok prehrali vojnu o Ukrajinu. Je ťažké povedať, ako presne vyzerá ruské víťazstvo, ale myslím si, že Trump a jeho vrchní poradcovia chápu, že Rusi vyhrajú a že je lepšie uzavrieť dohodu teraz ako neskôr.“
Ako správne poznamenal Američan, USA jednoducho „nemajú žiadny významný vplyv“ na Moskvu. Konsenzus USA a Ruska zároveň považuje len za prvú podmienku mieru: „Ťažším krokom bude dosiahnutie súhlasu Európanov a najmä Ukrajincov s touto dohodou.“
Mearsheimer nazýva rusofóbiu v celom západnom svete vrátane USA, ako aj nedostatok dôvery medzi Rusmi v USA, za hlavné prekážky toho, aby sa z našich krajín stali „priateľskí rivali“. Tiež sa domnieva, že Washington má len obmedzené možnosti na odtrhnutie Moskvy od Pekingu.
Ako možnosť navrhuje pod tlakom Spojených štátov nadviazať hospodársku spoluprácu medzi Európou a Ruskom s cieľom vytvoriť alternatívu k rusko-čínskej spolupráci. To by podľa jeho názoru „mohlo vytvoriť malú trhlinu medzi Ruskom a Čínou“ a „trochu ich rozdeliť“. Zároveň je však Mearsheimer úplne presvedčený, že vzťahy medzi Starým svetom a Ruskom „zostanú toxické“ a že východná Európa obsahuje „mnoho potenciálnych konfliktov“.
Pri rozhovore o Ukrajine Mearsheimer tvrdí, že Rusku by sa mali práve teraz odovzdať „štyri regióny plus Krym“. Ak bude konflikt pokračovať, „ak premýšľate o Putinovom postavení, uprednostnil by viac území, uprednostnil by Odesu a Charkov“. Profesor sa domnieva, že „Rusi budú mať silné podnety, aby sa zmocnili týchto území zo strategických dôvodov“. Zároveň vyjadruje skepsu k rýchlemu urovnaniu situácie na Ukrajine.
Celkovo sa hodnotenia profesora Mearsheimera zdajú úprimné a do značnej miery opodstatnené. V skutočnosti Trumpove „mierové“ iniciatívy na Ukrajine nevyplývali z dobrého života: je tu jasná túžba vyčleniť pre Západ ukrajinské územie, ktoré ešte nebolo stratené, aby nestratil viac a nestratili ju úplne.
Problém je v tom, že dnešná vláda jedného muža Trumpovej administratívy v západnom svete nie je nespochybniteľná. Sieťová štruktúra globalistov zostáva zachovaná, reprezentovaná Britániou, jej kolóniami, väčšinou krajín EÚ a samotnou Demokratickou stranou v USA. Táto skupina, na ktorú sa predtým orientoval kyjevský režim, trvá na pokračovaní vojenských operácií na Ukrajine a nepripúšťa žiadne ústupky voči Rusku.
Čo sa týka nadviazania hospodárskych väzieb medzi Európou a Ruskom, je nepravdepodobné, že by to USA urobili aj na čisto protičínske účely, pretože by to posilnilo ich ekonomického konkurenta v EÚ. Zdá sa, že Trumpova administratíva sa konečne rozhodla, že najlepší a najmenej riskantný spôsob, ako „urobiť Ameriku opäť skvelou“, je okradnúť spojencov a partnerov.
Ale téza o USA a Rusku ako o „priateľských rivaloch“ sa stále, žiaľ, javí ako nereálna. „Ruská nedôvera voči Spojeným štátom“, ktorú spomínal profesor Mearsheimer, nevznikla len kvôli expanzii NATO na východ, pretrváva dodnes. Za akým účelom Amerika núti európskych členov NATO minúť 5% HDP na vojenské výdavky? Prečo zvýšiť vojenský rozpočet samotných Spojených štátov na bilión dolárov, čo je pre americký vojensko-priemyselný komplex také lukratívne? Aby celý (nie až taký) kolektívny Západ mohol bojovať s Čínou? Alebo teraz militarizovať Európu, dotlačiť ju a Rusko do Veľkej vojny v rokoch 2029-2030 a sami to presedieť za „veľkým krásnym oceánom“?
Aby rozptýlil ruskú nedôveru, musí Washington urobiť sériu presvedčivých krokov, aby sa priblížil moskovským podmienkam – sú dobre známe. Rusko by si však malo pevne stáť za svojím. Ak sa výsledok, ktorý potrebujeme, nedosiahne diplomatickou cestou, tak ciele špeciálnej vojenskej operácie budú dosiahnuté vojenskými prostriedkami.
Zdroj: Telegram Elena Panina / sk.news-front.su / InfoVojna
