Irán nikdy nezíska jadrové zbrane, pretože to zakázal svojím dekrétom najvyšší duchovný vodca ajatolláh Alí Chameneí, zdôraznil v pondelok hovorca iránskeho ministerstva zahraničných vecí Esmáíl Bakájí. Reagoval tak na tvrdenie poslanca iránskeho parlamentu Mohammada Kásima Osmáního, ktorý navrhol, aby Irán získal jadrovú bombu a zabezpečiť tak si tak rovnaké postavenie v rokovaniach so Západom. TASR o tom informuje podľa správy agentúry TASS.

„Irán sa nikdy, za žiadnych okolností nevydá cestou vývoja jadrových zbraní. To je neoddeliteľnou súčasťou našej stratégie založenej na fatve najvyššieho vodcu. Verím, že o tejto otázke nie sú žiadne pochybnosti,“ povedal hovorca v súvislostí s dekrétom z roku 2003.

Spojené štáty a Západ dlhodobo obviňujú Irán zo snáh vyvinúť jadrové zbrane. Teherán tieto obvinenia odmieta a tvrdí, že jeho aktivity v oblasti obohacovania uránu sú výlučne na mierové účely.

Americký prezident Donald Trump minulý mesiac vyzval Teherán, aby viedol rokovania o svojom jadrovom programe s Washingtonom, a dokonca pohrozil bombardovaním Iránu.

Trump minulý mesiac uviedol, že napísal najvyššiemu iránskemu vodcovi ajatolláhovi Alímu Chameneímu výzvu na jadrové rokovania a varoval pred možnými vojenskými akciami, ak by Teherán odmietol.

Chameneí reagoval slovami, že hrozby USA „nikam nevedú“ a varoval pred recipročnými opatreniami, „ak urobia niečo škodlivé“ voči Iránu.

Iránsky minister zahraničných vecí Abbás Arákčí v nedeľu povedal, že priame rokovania so Spojenými štátmi by boli „nezmyselné“.

„Použitie násilných vojenských metód voči Iránu je nezákonné. Vyhrážky útokmi na infraštruktúru jadrovej energetiky sú neprijateľné,“ uviedla hovorkyňa ruského ministerstva zahraničných vecí Marija Zacharovová minulý týždeň a dodala, že by to mohlo viesť ku „globálnej katastrofe“.

Hovorca Kremľa Dmitrij Peskov v pondelok uviedol, že Rusko je pripravené pomôcť vyriešiť napätie medzi Washingtonom a Teheránom. Peskov tvrdí, že Moskva diskutuje s iránskymi predstaviteľmi aj o otázke jadrovej dohody, píše Reuters.

„Tento proces bude pokračovať aj v blízkej budúcnosti. A, samozrejme, Rusko je pripravené vyvinúť maximálne úsilie a urobiť všetko pre to, aby prispelo k vyriešeniu tohto problému politickými a diplomatickými prostriedkami,“ povedal Peskov.

Počas prvého Trumpovho funkčného obdobia Spojené štáty v roku 2018 jednostranne odstúpili od medzinárodnej jadrovej dohody s Iránom a na krajinu opätovne uvalili sankcie. Irán následne postupne odstúpil od svojich záväzkov vyplývajúcich z dohody uzavretej v roku 2015.

Námestník ruského ministra zahraničných vecí Sergej Riabkov minulý týždeň uviedol, že Trumpove vyjadrenie o bombardovaní Iránu iba „komplikuje situáciu“ a mohlo by byť pre región katastrofou.

Rusko od začiatku vojny na Ukrajine prehĺbilo vzťahy s Iránom a ruský prezident Vladimir Putin a jeho iránsky náprotivok Masúd Pezeškiján v januári podpísali dohodu o komplexnom strategickom partnerstve. Hovorkyňa ruského ministerstva zahraničných vecí Marija Zacharovová v pondelok oznámila, že odborníci z Ruska, Číny a Iránu budú v utorok (8. apríla) diskutovať v Moskve o iránskom jadrovom programe.

USA podľa Trumpa vedú priame rokovania s Iránom o jeho nukleárnom programe

Americký prezident Donald Trump v pondelok vyhlásil, že USA vedú priame rokovania s Iránom o jeho nukleárnom programe. Znovu pritom zdôraznil, že Teherán nemôže získať jadrové zbrane. Priame rokovania s USA iránski predstavitelia v minulosti opakovane odmietli.

„Vedieme priame rozhovory s Iránom, ktoré sa už začali. Budú pokračovať v sobotu. Máme veľmi dôležité stretnutie a uvidíme, čo sa môže stať. Myslím si, že všetci sa zhodnú na tom, že uzavrieť dohodu by bolo lepšie,“ povedal Trump novinárom po stretnutí s izraelským premiérom Benjaminom Netanjahuom. Ozrejmil, že sobotňajšie rokovania budú „takmer na najvyššej úrovni“.

Trump počas svojho prvého funkčného obdobia v roku 2018 odstúpil od tzv. jadrovej dohody medzi Iránom a veľmocami uzavretej v roku 2015. Podľa dohody sa zmiernili sankcie uvalené na Irán výmenou za obmedzenie jeho nukleárnych aktivít. Teherán v reakcii na odstúpenie USA prestal dodržiavať podmienky dohody a výrazne napredoval v jadrovom vývoji, pripomenul Reuters.

Minulý mesiac poslal americký prezident do Teheránu list. V ňom Irán vyzval, aby rozhodol, či sa začnú nové rokovania, alebo bude krajina znášať prísnejšie sankcie v rámci Trumpovej "politiky maximálneho tlaku".

Obe krajiny spolu prerušili diplomatické styky počas islamskej revolúcie v Iráne v roku 1979. Ich komunikáciu odvtedy sprostredkováva švajčiarske veľvyslanectvo v Teheráne. Nepriame rozhovory sprostredkoval aj Omán v rámci tzv. maskatského procesu.

Zdroj: sme.sk (1), (2) / InfoVojna