Príhodne na 1. apríla uverejnil správne, čiže globalisticky zakonšpirovaný denník SME, obsiahlu správu o nesprávne, čiže post-sedliacky zakonšpirovaných Slovákoch. V nej priniesol nesmierne podnetnú informáciu, že Slovensko je „najviac zakonšpirovanou“ krajinou v regióne:

Odhliadnuc od skutočnosti, že sa postupne a priamo pred našimi očami stráca akýkoľvek zmysluplný význam slova „konšpirácia“ a stáva sa z neho všeobecne aplikovateľná politická nadávka v štýle slova „fašizmus“, musí každý pozorovateľ spoločenskej flóry a fauny pookriať pri pohľade nad zúfalým sploštením propagandistickej fantázie globálnych dozorcov a ich žurnalistických sluhov. Koľko podnetov k premýšľaniu o troch nevyvrátiteľných a opäť potvrdených faktoch ľudskej biedy: dedičnom hriechu, nekonečnej ľudskej hlúposti a stálom opakovaní toho istého, sa nám tu ponúka k štúdiu!

Rezignovalo sa dokonca aj na predstieranie nezávislosti, aj keď samozrejme nie deklaratívne, ale aspoň natoľko okato, že len človek v pokročilom štádiu demencie by si nevedel dohľadať, aká je v skutočnosti „nezávislosť“ aktérov prieskumu a jeho ohlasovateľov.

Na konci článku žiari veľká zástava Európskej únie a pod ňou nápis: Spolufinancovaný Európskou úniou. Vedľa neho bdie ako „nezávislý“ doplnok The Eastern Frontier Initiative (TEFI) – „iniciatíva“ vymyslená a financovaná tiež priamo EÚ, ktorá má čestné výplatné miesto na jednej z oficiálnych stránok Európskej komisie. Stránka má nedvojzmyselný názov Portál EÚ pre financovanie a verejné súťaže.

https://ec.europa.eu/info/funding-tenders/opportunities/portal/screen/how-to-participate/org-details/999999999/project/101111855/program/43251814/details

V opise TEFI na portáli EÚ sa smrteľne vážne píše o žurnalistických nádenníkoch, ktorí sa zaštiťujú podporou Európskej komisie, ako o „nezávislých vydavateľoch zo strednej a východnej Európy“. Slovenským reprezentantom tejto „nezávislosti“ je denník SME, ktorého autori na stránke TEFI publikujú v sekcii Slovensko:

https://easternfrontier.eu/eastern-frontier/0,193710.html?tag=Slovakia#nav-menu

Napriek tomu, že za ich chrbtami stojí financovanie a mocenská podpora najvyššej výkonnej moci v Európskej únii, na čele s neopakovateľnou a napriek tomu opakovanou überkomisárkou Uršuľou, majú aktéri tohto žurnalistického hemlesenia odvahu pod článkami písať:

„Tento článok bol napísaný v rámci projektu The Eastern Frontier Initiative (TEFI). TEFI je spolupráca nezávislých vydavateľov zo strednej a východnej Európy s cieľom podporiť spoločné myslenie a spoluprácu v otázkach európskej bezpečnosti v regióne. Cieľom projektu je podporiť zdieľanie vedomostí v európskej tlači a prispieť k odolnejšej európskej demokracii. Projekt TEFI je spolufinancovaný Európskou úniou.“

A aby nebolo veselosti konca, tak naznačujú vo svojej nevinnosti, že ich nezávislosť môže ísť dokonca tak ďaleko, že si trúfajú za peniaze EÚ hovoriť aj niečo také, čo sa nezhoduje s oficiálnou propagandou:

„Vyjadrené názory a postoje sú však len názormi autora (autorov) a nemusia nevyhnutne odrážať názory a postoje Európskej únie alebo Európskej výkonnej agentúry pre vzdelávanie a kultúru (EACEA).“

Zaiste, ani náhodou nemusia odrážať názory EÚ a EACEA. Z toho som mal „vždycky najväčší strach“, ako povedal euroobčan Josef Švejk. A preto to EÚ aj financuje…

Takže toľko k súťaži Vtipnejší vyhráva a teraz sa pozrime na podstatu veci. Celý problém s názormi „zakonšpirovaných“ Slovákov spočíva nie v tom, že sú zakonšpirovaní, ale v tom, že sú nesprávne zakonšpirovaní.

Nie je ťažké pri spätnom sledovaní všetkých „nezávislých“ správ a nedezinformácií spozorovať, že pracujú s rovnakými naratívmi, ako sú tie, z ktorých obviňujú svojich súperov:

Keď tvrdia slovenskí konšpirátori, že voľby sú manipulované, tak je to konšpirácia. Keď však rumunský ústavný súd na rozkaz Európskej komisie, podporovateľky „nezávislých“ žurnalistov, stornuje výsledky prvého kola prezidentských volieb, lebo boli údajne manipulované Moskvou a pokrokoví žurnalisti tento výklad papagájujú s ochotou cirkusového poníka, tak je to dekonšpirácia a obrana demokracie. Keď tvrdia slovenskí konšpirátori, že Soros a jemu podobní „filantropi“ financujú mimovládny rozklad, tak je to konšpirácia. Keď však naši strážni psi demokracie tvrdia, že Rusko financuje a riadi extrémistické a populistické strany v EÚ, tak je to zasvätený pohľad pod pokrievku geopolitickej hrozby.

Keď slovenskí konšpirátori tvrdia, že proces s Marine Le Penovou bol politicky motivovaný a zámienka k nemu bola falošná a zavádzajúca, tak je to konšpirácia. Keď to isté tvrdia dúhoví žurnalisti o procesoch s oligarchami alebo politikmi v Rusku, ktoré sú vedené kvôli finančným kauzám, tak je to hlboké poznanie totalitného a autoritárskeho charakteru ruského režimu. Keď slovenskí konšpirátori tvrdia, že farmaceutické firmy a globálni filantropi sú schopní z dôvodov zisku a sociálnej manipulácie zorganizovať veľké pandemické cvičenia a vakcináciu, tak je to konšpirácia. Keď však píšuce stelesnenia nezávislosti tvrdia, že Čína a Rusko sú schopné robiť také isté sociálno-inžinierske akcie, tak je to jasnozrivé odhalenie. Keď slovenskí konšpirátori tvrdia, že USA majú po svete laboratória na biologické zbrane, tak je to konšpirácia. Keď však naši progresívni elévi tvrdili, že Saddám Husajn má zbrane hromadného ničenia (nezabudli sme), tak to bol boj proti terorizmu.

Zahrajme si teraz takú hru a položme otázky-tvrdenia, ktoré pri tejto výskumnej explózii nezávislosti The Eastern Frontier Initiative kládli výzvedné jednotky „nezávislých“ bádateľov slovenským konšpiračným respondentom, v zrkadlovej podobe. Či by s nimi naši pokrokoví žurnalisti súhlasili:

Po invázii páchajú Rusi genocídu na Ukrajincoch.

Protivládne protesty populistickej pravice v EÚ sú financované Putinom a Ruskom.

Globálne otepľovanie a klimatická zmena sú výsledkom ľudskej aktivity.

Putin, Trump, Erdogan, Fico, Orbán prenasledujú pre politické názory.

Pokiaľ ste aj vy správne a „nezávisle“ odpovedali, že áno a stojíte na správnej strane barikády, tak ste tým potvrdili, že tieto konšpirácie nie sú vlastne vôbec žiadnymi konšpiráciami, ale naopak – bojom s dezinformáciami a konšpiráciami.

Ale aby sme to trochu skomplikovali a zároveň zjednodušili, a aby som bol pochopený:

Vždy a všetci ľudia v dejinách sveta „konšpirovali“. To, čo súčasní europropagandisti nazývajú „konšpiráciou“, to je pre ľudí žijúcich vo svete zasiahnutom dedičným hriechom také prirodzené ako dýchanie. Podozrievanie iných z nekalých úmyslov a činov je bežné, pretože všetci sme plní nekalých úmyslov a činov.

Práve tak je bežné, že aktivity v záujme niekoho sú väčšinou proti záujmu iného. A to najmä vtedy, pokiaľ ide o záujmy národné, štátne, skupinové, politické či ideologické. Trafiť sa v takýchto prípadoch do čierneho s konštatovaním, že náš sused si chce voči nám uhájiť či vybojovať to „svoje“ za pomoci všetkých možných aj nemožných praktík, je asi také ťažké ako trafiť sa v triezvom stave do pisoára.

Práve preto sú obvinenia z „konšpirovania“ voči tým, ktorí podozrievajú svojich nepriateľov smiešne. Veď koho iného by už mali podozrievať? No a keďže aj u priaznivcov tej najlepšej myšlienky, sa nájdu zločinci a hlupáci, nie je ťažké podozrenia naplniť faktami.

A ako vzniká pocit, že niekto je váš nepriateľ, a to aj napriek tomu, že vám denno denne spieva árie o demokracii, slobode a prosperite? Jednoducho: napríklad tak, že medzi propagandistickými kydmi a realitou leží Mariánska priekopa.

Takže celý lov na konšpirátorov sa nám scvrkol na zistenie, že nejde o súboj medzi „konšpirátormi“ a „dekonšpirátormi“, prípadne, aby humoru konca nebolo – „nezávislými“ pravdovravcami, ale o súboj medzi prirodzene podozrievavými ľuďmi, ktorí neveria svojim nepriateľom a chcú hájiť vlastné záujmy.

Jediné hodnotiace kritérium, z ktorého môžeme potom vychádzať ako kresťania je to – čo aktéri všeobecnej ľudskej vzájomnej nedôvery považujú za „vlastné záujmy“ a v akom pomere je tento ich záujem ku kresťanstvu. A tu sa dostávame k jadru veci. Tieto „vlastné záujmy“ môžu byť motivované prirodzene (ego, rodina, národ, rasa) alebo ideovo (náboženstvo, politika, kultúra). Väčšinou ide o mix týchto motívov. Vždy však, ako vidno, máme dočinenia s nejakou jednotkou, ktorej záujmy narážajú na záujmy iných jednotiek.

Môžeme si samozrejme namýšľať, že náš súper (ideový či prirodzený) nám nechce škodiť, ak nás to poteší, avšak ako vidíme na voči nám nepriateľských (v tomto prípade Európsku úniou platených) konšpirátoroch, oni si také niečo určite nemyslia a sú ochotní s nepriateľmi tvrdo zúčtovať.

A kto sú ich úhlavní nepriatelia? V prvom rade kresťanské, národno-konzervatívne orientované elementy v každej podobe a následne všetko čo ich reálne alebo aj len zdanlivo podporuje. Cieľom je zničenie kresťanskej civilizácie a nastolenie sekulárno-totalitného globálneho režimu, ktorý vylúči akúkoľvek dominanciu kresťanstva v akejkoľvek podobe. Primárne v pravovernej – katolíckej, sekundárne v akejkoľvek heterodoxnej podobe, pretože onen jed, ktorý je pre sekularistov najnebezpečnejší v katolíckej skúmavke, je pre nich ešte stále nebezpečný v akejkoľvek banke, keďže tá sa ešte vždy môže v ich očiach „zvrhnúť“ do aspoň približne katolíckej podoby.

Je teda zrejmé, že nemáme pri ich vyhľadávaní konšpirátorov dočinenia s hľadaním pravdy a už vôbec nie Pravdy, ale s vojnou. V tejto vojne, ako v každej vojne, sa strany navzájom obviňujú, lebo obviňovania sú súčasťou vojny. Jediným kritériom potom ostáva rýdzosť, pravdivosť a morálna nadradenosť ideí a prirodzenosti, za ktoré sa vojna vedie. Teda veci, na ktorých sa znepriatelené strany aj tak nemôžu z princípu zhodnúť. To, že sa môže aj na správnej strane ideového boja vyskytnúť niekto, kto napĺňa svojimi skutkami podozrenia nesprávnej strany – bludárov, či už mylným „konšpirovaním“ alebo tým, že realizuje to, o čom konšpirujú „správne“ zakonšpirovaní bludári, to nepadá v spore na váhu a neznižuje to, ako ani neruší hodnotu Pravdy.

Pokiaľ teda mali všetky tie zbytočné obvinenia z konšpirátorstva po ich orezaní na kosť nakoniec ohlásiť znovu len to, že ste naši nepriatelia a my sme vaši nepriatelia, tak to bolo zbytočné mrhanie časom a prostriedkami. To už predsa všetci dávno vieme.

 

Autr: Branislav Michalka

 

Zdroj: christianitas.sk